Veľký Meder

História mesta

Veľký Meder je jedna z usadlostí v Dolnom Žitnom ostrove s naj bohatšou minulosťou. Jej dejiny sú zachované v archívnych dokumentoch, v zaznamenaných ústnych podaniach, našich cintorínoch, kostoloch, kultúrnych pamiatkach a v sochách, ktorých pribúda čoraz viac. Presné údaje o vzniku mesta nemáme, ale vieme, že ako usadlosť už existovala v čase príchodu Maďarov. Podľa povesti pomenovanie usadlosti Megere pochádza od jedného vodcu kniežaťa Árpáda menom Megere, ktorého ľud sa usadil na Žitnom ostrove po príchode Maďarov. Meno Megyer poukazuje na pôvod obyvateľov tejto usadlosti. Meno mesta sa neskôr menilo nasledovne: v roku 1369 Megere, v roku 1379 Megyer, v roku 1471 Nagymegyer, v roku 1786 Megyer, v roku 1828 Nagy-Megyer, po roku 1918 Veľký Meder, v ro ku 1938 Nagymegyer, v roku 1948 Čalovo a od roku 1991 znova Veľký Meder – Nagymegyer. Na základe písomných dokumentov 15. decembra 1466 mesto dostalo od kráľa Mateja výsadnú listinu, ktorou povýšil obec na mestečko s právom usporiadať každoročne tri jarmoky a s mečovým právom Matej II. (1609) oslobodil všetkých obyvateľov od povinnosti platenia cla a poplatkov. 

Mestskí sudcovia, primátori

21. storočie 
Ing. Rudický Ladislav ,PhDr. (2007-2010), Ing. Néveri Alexander (2010-2014), 
JUDr. Lojkovič Samuel (2014-2018), Holényi Gergő (2018-) 

20. storočie 
Torma Gyula (1911-1914), Bugár Lajos (1914-1918), Nagy Gábor (1923-1938),
Németh Géza (1938-1944), László Rudolf (1944-1945), Ollé Štefan (1945),
Magát Vojtech (1946-1948), Buzgó Vince (1852-1954), Varga Dezső (1955-1956),
Buzgó Vince (1957), Tamási Gyula (1858), Lapos Ferenc (1959-1985),
Családi Vilmos (1986-1990), Lojkovič Sámuel (1990-2007)

Mestská časť Ižop
Kalmár Vince (1920), Tamási Kálmán (1920-1923), Ábrahám Zsigmond (1923-1927), 
Tamási Kálmán (1927-1931), Kalmár Gyula (1931-1934), Ábrahám Antal (1934), 
Benka Tomáš (1945-1948), Gelle József (1950-1952), Kovács András (1952-1954), 
Vörös Kálmán (1954-1960), Zsoldos István (1964-1976) 

19. storočie 
Rátz Mihály, Mondok István, Eprös Mihály, Csiba József, Pongrátz János, 
Nagy Károly, Németh István, Nagy István, Méri István, Farkas Péter, Kováts István, 
Cséfalvai Imre, Németh Imre, Tompa István, Szigethy István (1848),  
Németh János (1848-1849), Győry  Gergely (1855-1857), Tompa István (1857-1861), 
Győry  Gergely (1861-1868), Nagy Rátz József (1869-1875), Győry Vince (1883-1898), 
Bugár Vince (1898-1911) 

18. storočie 
Szendy András (1702), ifj.Vízváry Péter (1705), Kotsi György (1710), 
Csémi Miklós (1719), Tuba Benedek (1725), Inczédi Péter (1727), Sörös Márton (1727), 
Angyal Mihály (1729), Hodi János (1730), Sörös Márton (1731), Kováts Andárs (1732), 
Cserpes Ferenc (1733), Takács Gergely (1735), Nagy István (1736), Érsek István (1737), 
Szabó János (1738), Szalai István (1739), Nagy István (1740), Terbók István (1742), 
Szabó János (1743), Szabó Sámuel (1744), Kováts Gergely (1745), 
Sörös Márton (1746), Bari Ferenc (1754), Verbók István (1754), Kotcsis György (1755), 
Takáts István (1755), Nagy György (1756), László Ferenc (1757), Halász István (1758),
Nagy György (1761), Halász István (1762), Nagy György (1766), Lányi László (1767), 
Nagy Mihály Kálmán (1771), Inczédi Péter (1772), Kálmán Imre (1774), 
Lányi László (1776), Nagy Mihály (1776),  Inczédzi Péter (1778), Kálmán Imre (1783), 
Kovács Pál (1785), Mondok Ernő (1790), Lády Pál (1792), Vízváry Márton (1792), 
Nagy Mihály (1793), Szabó Imre (1794), Kováts Antal (1795), 
Pongrátz György (1796), Eprös Mihály (1797), Szabó Imre (1798), Rátz Mihály (1799) 

17. storočie 
Áts András (1619), Ludas Ambrus (1629),
Kotsi Mihály (1666), Hevesi Ábrahám (1684) 

16. storočie 
Gyólkhy Demeter (1548) 

15. storočie 
Zsambók Ozsvald (1466) 


Symboly mesta

Mestská pečať 
V Komárňanských Listoch v roku 1880 bolo uvedené: "Pečať mesta Nagymegyer má 300 rokov. Pečať je okrúhla v nej je šikmo ryba, resp. nad ňou je vidno kvet". Ak sa pozrieme na otlačky pečate na dokumentoch zachovaných v mestskom archíve, vidíme, že čo považoval autor článku za kvet, je v skutočnosti strom, rozvetvený do oboch strán. 

Pečať mesta Veľký Meder má viac ako 400 rokov. Na pečati je nápis NAGY-MEGERI VÁROS PECSÉTTYE. Pečať je okrúhla, v nej je šikmo ryba a nad ňou je viditeľný strom, rozvetvený do oboch strán. V usadlosti sa používala aj iná pečať uprostred 19. storočia. V roku 1740 v meste vznikla šľachtic ká rada a od roku 1824 používali svoju vlastnú pečať. Na pečati je muž s mečom a oproti jemu je lev, tiež držiaci v labke meč. Na pečati je ťažko viditeľný nadpis: „NAGY-MEGYER CURIÁLISOK PECSÉTTYE, 1824.“ Nasledujúce zmeny vo forme a nápise pečate mesta ovplyvnili jednotlivé historické obdobia. Dnešná pečiatka Veľkého Medera má okrúhlu formu s nápisom: „SIGILLVM * CIVITATIS VEĽKÝ MEDER“. V strede pečiatky je erb mesta.

 pečať  viac ako 400 rokov stará                                                 pečať z obdobia 19. storočia                                                                             terajšia pečať

                                                

Mestská vlajka
Heraldická komisia schválila stvárnenie vlajky spolu s erbom mesta. Vlajka mesta je rozdelená podobne ako erb na červenú a žltú časť. Pomer strán vlajky je 2:3 a končí sa vidlicovitým tvarom.

Mestský erb
Erb mesta má oveľa kratšiu, len 25-ročnú históriu. V roku 1985 Rada mestského národného výboru požiadala historika Dr. Pétera Püspökiho, aby vytvoril erb mesta. On vypracoval 3 varianty pre štátnu heraldickú komisiu. Vedenie mesta a štátna odborná komisia vybrali historicky najhodnovernejší variant. Od tých čias erb mesta prešiel menšími zmenami, ako napríklad v roku 2008, keď odstránili modrú farbu a štít sa stal okrúhlym. Štít v erbe mesta sa rozdelil na červené a zlaté pole. Ryba a rozvetvený strom vyskytujúce sa na obidvoch poliach sú jednoznačne prevzaté zo stredovekej pečati mesta. V erbe mesta ryba zdôrazňuje rolu rybárstva v histórii mesta. Gyula Alapy napísal: "Hradný pán v Megyeri mal dvesto akrov zeme a dvanásť stanovísk na rybolov, ktoré nazývali Veyzhel, kým megyerčania ich mali päť." Symbol ryby nie je obyčajná ryba ale vyza, ktorá zdôrazňuje dôležitosť rybolovu v dejinách mesta. Druhým symbolom je rozvetvený strom so silnými koreňmi, ktorý dáva viac možností na vysvetlenie. Veľký Meder dostal svoje výsady od kráľa Mateja, ktorý keď po prvýkrát navštívil naše mesto, postavil svoj stan pod veľkým košatým stromom. Od tých čias sa veľký dub pred horárňou stal symbolom mesta pod názvom „Matejov strom“, „Mátyás fa“.
 

                                             

            starý erb                                                                                                                 nový erb

Z našich dejín 
Ani toto mesto neobišli vpády tureckých vojsk. Podľa povesti okolo 1850 mesto využilo svoje mečové právo a upálili jednu ženu, ktorá sa zaplietla do sporu o bosoráctve. V roku 1702 vypukol požiar, obeťou ktorého sa stalo skoro celé mesto, vrátane mestskej radnice spolu s množstvom centrálnych historických dokumentov. V roku 1704 Veľký Meder podporoval cisára, potom v roku 1710 sa mesto podvolil Ferenczovi Rákóczimu II. V tom istom roku 262 obyvateľov mesta podľahlo morovej epidémii a neskôr v roku 1831 zomrelo 218 ľudí následkom cholery. V období národnooslobodzovacích bojov mesto zaťažilo zabezpečova-nie stravovania pre vojská. V roku 1849 oslabené obyvateľstvo znova postihla cholerová epidémia. Na sklonku minulého storočia a na začiatku XX. storočia vo Veľkom Mederi bolo viac cechov. Najvýznamnejší z nich bol tkáčsky cech, ale okolo 1910 v meste pôsobila aj tlačiareň. Po I. svetovej vojne sa mesto stalo súčasťou Československej republiky a dostalo nové oficiálne meno Veľký Meder, čo bolo presným prekladom pôvodného mena.
V roku 1938 mesto opäť pričlenili k Maďarsku. Podľa mierovej zmluvy po II. svetovej vojne v roku 1945 sa mesto znova stalo súčasťou Československej republiky. Po pričlenení pôvodné meno mesta zmenili na Čalovo a po zvratu režimu mu opäť vrátili meno Veľký Meder – Nagymegyer. Rok 1965 je významným rokom v živote Žitného ostrova, lebo 17. júna 1965 sa hrádza rieky Dunaj, oslabená od neutíchajúcich jarných dažďov, pretrhla pri Klučovci v dĺžke 70 m. Obrovské prívaly vody zaplavili okolité dediny za niekoľko hodín a ohrozovali aj Veľký Meder. 
V posledných rokoch sa v dejinách nášho mesta popri prosperujúcom poľnohospodárstve vyvíjal aj priemysel. Termálne kúpalisko postavené v roku 1973, známe aj svojimi liečivými účinkami, tiež prispelo k dobrému menu mesta. Naše mesto s takmer tisícročnou minulosťou trvalo nikdy nevlastnila feudálna šľachta s nevoľníkmi. Kaštiele a zemianske kúrie v minulosti často spomínané v dobových cestopisoch mohli byť budovy na portách majetných gazdov v minulom storočí. Výnimkou je len menší kaštieľ grófskej rodiny Kálnoky. Z pamätných miest sú známe miesta „avargyűrű“(avarský prsteň), šibeničný vrch pripomínajúci mečové právo, starý dub známy z legendy kráľa Mateja ale aj historické cintoríny a kostoly ako rímskokatolícky, židovský, srbský, evanjelický cintorín a cintorín reformovanej cirkvi.


Publikácie o našom meste
1.Új évezred küszöbén, Nagymegyeri olvasókönyv, Nagymegyer Város Önkormányzata, 2000, 300 old. 
2.Nagymegyer 1268-2008, Nagymegyer város monográfiája, Nagymegyer Város Önkormányzata, 2009, 290 old.
3.Nagymegyer-lakóismeret. Helytörténeti munkafüzet fiatalok számára, Fészek, 2015
4. A nagymegyeri római katolikus templom 100 éve, Nagymegyeri Római Katolikus Plébánia, 2000, 14 old.
5.Város a hadak útján, Nagymegyer 1848/49-ben, KT Komárom, 2001, 100 old.
6.Béke poraikra, Az 1. és a 2. világháború nagymegyeri áldozatai és hősei, Gyurcsó Alapítvány, 2002, 200 old.
7. Velünk éltek, A nagymegyeri zsidó hitközség története, Emlékfüzet a Holokauszt 60. évfordulójára, Nagymegyeri Városi Önkormányzat, 2004, 37 old.
8.Amikor elindult a vonat, A deportálás ás kitelepítés története Nagymegyeren és környékén, Gyurcsó Alapítvány, 2007, 168 old.
9.Cseri István esperes (1903-1959), Nagymegyeri Római Katolikus Plébánia, 2008, 48 old.
10. Velünk éltek, A nagymegyeri zsidóság története, Komáromi Zsidó Hitközség, Komárom, 2010, 224 old.
11. A zene szárnyán, A nagymegyeri énekkari mozgalom 120 éve (1892-2012), Nagymegyeri Városi Művelődési Központ, Nagymegyer, 2012, 158 old. 
12.1848,te csillag.Az 1848/49-es magyar forradalom és szabadságharc eseményei Nagymegyeren és környékén,Gyurcsó István Alapítvány, 2015, 500 példány 
13.Egy város,amely nem adta meg magát,Nagymegyeri VMK,2015,500 példány
14.Nagymegyer város kiváltságainak 550.évfordulója, Nagymegyeri VMK,2016,500 példány 
15.A Nagymegyeri hadifogolytábor és temető,(1914-1918),2014,3 nyelvű kiadvány-magyar,szlovák,szerb 
16.Nagymegyeri gimi (1957-2018),Dunaszerdahely 2018,Gyurcsó István Alapítvány,1300 példány

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Aktuálne počasie

dnes, utorok 27. 10. 2020
slabý dážď 19 °C 10 °C
streda 28. 10. jasná obloha 16/9 °C
štvrtok 29. 10. slabý dážď 16/9 °C
piatok 30. 10. slabý dážď 13/6 °C

Facebook

V obraze

 

Mobilná aplikácia

Prináša prehľad aktualít z mesta. Občania sú informovaní o novo vložených správach a upozorneniach, dozvedia sa včas o organizovaných akciách.

  • Google Play
  • App Store

Mestský úrad Veľký Meder
Komárňanská 207/9, 932 01 Veľký Meder, Slovensko